Stvoriteľ dal ľuďom dar reči, aby si vzájomne lepšie rozumeli, spoločným úsilím a silou myšlienky vytvárali lepší svet. Ale zločinci rýchlo vycítili svoju príležitosť. Naučili sa klamať, vymýšľať podvodné ideové konštrukcie, a takto dar reči zneužívať na okrádanie, zotročovanie, vykorisťovanie človeka človekom. Vynálezom písma, tlače až napokon súčasných elektronických masovokomunikačných prostriedkov sa podvod, zamaskovaný v pekne znejúcich slovách, stal nebezpečným spoločenským jedom. Zločinci s pocitom beztrestnosti, majúc v rukách tento jed, sa nielen vysmievajú Bohu, ale otvorene proti nemu vedú hanebný, satanský boj. Roznášajú toxické idey, ktoré paralyzujú – bránia človeku myslieť a vnímať realitu. V dôsledku tohto „znehybnenia“ rozumu títo zločinci nedokážu uvedomiť si, že oni sami sú nakazení najviac – stali sa obeťami svojich vlastných klamstiev. Omámení informačným jedom, vo svojej zaslepenosti a strate rozumu, plní zloby a nenávisti slúžia diablovi v jeho diele skazy.

Občianske združenie Monarchia.sk spája statočných ľudí za budúcnosť bez zločinov páchaných na Božom diele. Tým hlavným iniciátorom zla – hoci sa to môže zdať nadnesene – je slovo „demokracia“. To slovo znie vľúdne. Veď čo môže byť ľudskejšie od vlády ľudu?(!) Buďme obozretní! Aj muchotrávka červená priťahuje pozornosť; možno aj niekoho nabáda k ochutnaniu svojim sfarbením. Čo na prvý pohľad pôsobí dokonalo alebo znie súzvukom, môže byť dielom podvodníka. To slovo je iné, klamlivé označenie pre samosprávu, praktizovanú vo väzeniach. Porobeným národom nový vládca zriadil samosprávu, ale premenovanú, aby skutočná podstata unikala pozornosti.

Otroci nevlastnia zem – nevlastnia nič. V pracovných táboroch majú všetko spoločné – zdieľané. Deti vychováva škola a detské domovy. Mladí otroci sú pripravovaní k celoživotnému pracovnému zaradeniu. Ich život sa končí v domovoch pre starých a chorých. Majú vytvorené prostredie simulovanej slobody, kde sebaklamom sa otrokom navodzujú pocity spokojnosti (svet ilúzie). Lež v otrokárskom prostredí trpia všetci; najviac deti, starci a dobrotivý ľudia. Nie iba ľudia. Utrpenie je všadeprítomné. Stačí sa pozrieť do veľkochovov na zvieratá. To drancovanie prírody, plné bolesti, utrpenia, nešťastia, ilúzie, lží, pretvárky, zloby a zločinu je neklamným rukopisom démona. Liekom na toto ochorenie ľudskej civilizácie – kde vazalstvo, tyrania a otrokárska spoločnosť sú maskované, ukrývané za verejnú mienku – spočíva v precitnutí a odmietnutí diablom vytvoreného slova „demokracia“ – slova, ktoré klame v tej najdôležitejšej veci: otázke vládnutia a moci.
Milý čitateľ, ak u seba nahradíš slovo „demokracia“ slovom „samospráva“, bude to malým, ale dôležitým víťazstvom pravdy v tvojej mysli. Ten, kto ti dávkuje informačný jed, aby ťa držal omámeného, neschopného vnímať skutočnosť, bude nemilo prekvapený zo zistenia, že pomenovávaš pravdivo. Čím viac ľudí bude prebudených do reality, tým menšiu moc bude mať démon. Všetci vidomí nech trpezlivo vysvetľujú nevidomým, že monarchia (jedinovláda, samovláda, autokracia, monokracia atď.) vždy bola a bude. Máme ju aj teraz, len panovník je anonym, ktorý spoza kulisy poťahuje mocenským nitkami podobne ako bábkar v bábkovom divadle.

VŠETKY ŠTÁTY SÚ MONARCHIAMI,
MNOHÉ S BÁBKOVÝMI DIVADLAMI.

Vo svete divadelných predstavení nie je núdza o falošné ilúzie, manipuláciu a podvod. Zhypnotizované publikum v davovej psychóze súhlasne prikyvuje marketingovým stratégom. Utópie sú vydávané za mantry. Z ľudí sa stali zaslepení fanatici, ktorí uverili, že prírodné zákonitosti ustúpia textu ústavy.

Nie ústava, ale Boží poriadok je najvyšším zákonom!

Chceme prinášať iný uhol pohľadu na každodennosť, dovzdelávať verejnosť o sociálnych a ekonomických zákonitostiach, dávať veciam pravé mená a združovať prebudených občanov. Dôvody pre kritiku sú. Napríklad nemalo by nám byť ľahostajné presadzovanie globalizmu s miešaním vzájomne cudzích národov – ide predsa o našu bezpečnosť. Nie inak, keď si niekto prisvojí pre účely svojej reklamnej kampane prírodný úkaz, najmä ak propagovaná vec odporuje prírode. Konzum s materializmom zanecháva škody. V školstve sú nedostatky, v zdravotníctve, kultúre, justícii tiež. Ale mocných nezaujíma, čo si myslí občan. Komunikovať máme s pracovníkmi pre styk s verejnosťou, ktorých úlohou je vypočuť a upokojiť. Nie je dovolené pátrať, kto poťahuje nitkami, ale naručené slepo veriť, že bábky nie sú bábkami (!) Priamy rozhovor zoči-voči kapitánovi lode je odmietaný. Vraj loď kapitána nemá. Ale každá loď svojho kapitána predsa má.
Monarchia vždy bola, bude a máme ju aj teraz. Náš terajší panovník stojí v bezpečnej vzdialenosti od zástupov nespokojných. Ukrýva sa za verejnú mienku, ktorou manipuluje podľa ľubovôle. Vplyvní oligarchovia svoj obrovský majetok a s ním aj vplyv zdedili od svojich predkov a po smrti odovzdajú svojim potomkom. Nahovárajú nám, že iba niekto zvolený má legitimitu – bača nahovára ovciam, že zvolená ovca bude bačom. Na verejnosti sa táto súčasná „šľachta“ neukazuje ani nepriznáva k svojej moci, v tom je zásadný rozdiel oproti minulosti. Pre styk s verejnosťou majú svojich platených ľudí, ktorými sú politici, novinári a marketéri. Prvoradou úlohou týchto poskokov oligarchov je držať nás v ilúzii o štátnej zvrchovanosti a vláde ľudu. Ekonomicky previazané štáty sú závislé navzájom, sú malými súčiastkami komplexu. Nie sú samostatné – osamote sa neuživia ani neubránia. Za týchto okolností je takzvaná „zvrchovanosť“ utópia. A takzvaná „vláda ľudu“ je obzvlášť nebezpečná utópia, s humánnym názvom, a pritom namierená proti človeku. Zneužíva schopnosť reči a myslenia na manipuláciu s verejnou mienkou, servíruje do pravdy zaobalené klamstvo. Manipulátor beztrestne a bez hanby podvádza ľudí, dosiahne výsledok volieb aký chcel. Zvolí do čela štátu kohokoľvek: svojho sluhu alebo zradcu alebo infiltrovaného príslušníka cudzej moci alebo niekoho, kto podľahne tlaku a vydieraniu. Pri chybe v systéme, kedy politická bábka vypovie poslušnosť svojmu pánovi, sa problém napráva silou alebo čakaním. Majitelia majú čas hoci aj celé stáročia, pretože majetok (s ním aj mocenský vplyv) sa dedí. Ale bábka má životnosť obmedzenú na volebné obdobie, prípadne dĺžku ľudského života. Potom príde iný politik – pokazenú bábku skôr či neskôr nahradí poslušná všade, kde nejakým spôsobom prebiehajú voľby. Ľudia sú cielene vedení, aby si túto skutočnosť nepripúšťali, ale hrali sa ako malé deti na moc a zvrchovanosť, snívali a nechápali, že sa nachádzajú v dokonale aranžovanom divadle. Ktosi pre nás vytvoril spoločnosť ilúzie, v ktorej sme dennodenne klamaní takmer úplne vo všetkom, v každej sfére života. Iluzionista svojimi trikmi totálne oklamal obecenstvo, ktoré je teraz presvedčené, že inscenácia je skutočnosť a bábky sú živé. Narába s mysľou ľudí ako sa mu hodí. Hrá s nami šialenú, neľudskú hru.
Nájdu sa takí, ktorí predstupujú pred verejnosť s vierou, že pretvoria systém ilúzie a podvodu na niečo ľudské. Vstupujú do politického volebného ringu, a pritom nepriznávajú si, že takto pristupujú na falošnú hru tých, proti ktorým by chceli bojovať. Tá hra sa dá vyhrávať iba na začiatku. Každá podvodná hra vzbudzuje nazačiatku nádeje a odhodlanie pokračovať. Ale neskôr sa karta obráti v prospech podvodníka. Títo zasnení politici rojkovia snívajú, a pritom v mene dobra slúžia zlu. My, občianske združenie Monarchia.sk nesnívame, neblúznime ani nepozeráme cez rúžové okuliare. Vieme, že moc v štáte vždy bude u majiteľov štátu, to jest ľudí s určujúcim ekonomickým vplyvom; ľudí, u ktorých majetok, a s ním aj moc sa dedia, pričom jeden človek z vplyvných je najvplyvnejší. Košiar vlastní bača, nie ovce! Mať samosprávu neznamená mať najvyššiu moc! Viac TU.