Vzájomné škriepky a vodcovské ambície navzájom súperiacich jednotlivcov sú cestou delenia
vtedy zlyhávame my muži.
Tradičné organizovanie štátu sa vyznačuje stabilitou. Ale až takou nie, aby:
Absolútnu stabilitu a bezpečnosť je nemožné dosiahnuť rovnako, ako je nemožné prežiť život bez pádov, poranení a chorôb. I stalo sa, že v predchádzajúcich storočiach sa zločincom podarilo postupne získavať moc, až ju získali úplne a držia si ju podnes.
Spoločenskú rakovinu, ktorou trpí naša civilizácia, neprekonáme bez splnenia týchto úloh.
V prvom rade je potrebné zabezpečiť hranice štátu, začať odchytávať zločincov, izolovať ich alebo vyhnať mimo územia. V druhom rade: štát tvorený bezzemkami prenechať histórii, čo znamená začatie procesu obnovovania vzťahu u ľudí k vlastnenej pôde (svojmu vlastnému územiu), tým aj svojej vlasti a rodine – hodnotám, ktoré nie sú na predaj za žiadne peniaze. Takto docieliť stav, aby – v ideálnom prípade – nikto nemusel žiť o cudzom chlebe, každá rodina bola potravinovo sebestačná, tým aj nezávislá. Rodina sa opäť stala základom štátu, ľudia mali zodpovednosť za seba vo svojich rukách, plytvanie so vzácnymi zdrojmi (napríklad potravinami) sa stalo minulosťou.
Stabilita a bezpečnosť musia byť zaručené tak ako kedysi. V neposlednom rade je nutné vzdelávaním vytvárať u ľudí imunitu voči nebezpečným ideológiám. Tie svoju ničivú silu ukázali v minulosti a ukazujú stále. Mnohé dokážu nenápadne, postupne rozleptávať rodiny, národy, štáty zvnútra – destabilizovať systém – otvárať príležitosť zločincom.