Vzájomné škriepky a vodcovské ambície navzájom súperiacich jednotlivcov sú cestou delenia

  • Ak čo len jedna jediná z našich žien, matiek stala sa obeťou zločinu, bola alebo je vystavená nebezpečenstvu, nútená otrocky pracovať alebo vykonávať žene neprimerané či ponižujúce činnosti;
  • ak pracovné vyťaženie berie matkám čas, ktorý potom nemajú pre svoje deti, zatiaľ čo tie sú v rukách kolektívnych zariadení, kde má ku nim prístup ktokoľvek;
  • ak naše deti sú cudzími ľuďmi vychovávané pre život bezzemka, závislého od chlebodarcov;

je to naše zlyhanie.

Tradične organizovaný štát sa vyznačuje stabilitou. Ale až takou stabilitou nie, aby:

  1. zločinci nedokázali nájsť slabé miesto k získaniu moci a následnému zavedeniu otrokárstva (viac TU);
  2. kvázi novátori neprichádzali s „vylepšeniami“, ktoré narušujú stabilitu, čím uľahčujú zločincom cestu k moci.

Absolútnu stabilitu a bezpečnosť je nemožné dosiahnuť rovnako, ako je nemožné prežiť život bez pádov, poranení a chorôb. I stalo sa, že v predchádzajúcich storočiach podarilo sa zločincom prevziať moc. V prvom rade je nutné im tú moc odňať. Štát tvorený bezzemkami nech je ponaučením do budúcnosti, čo znamená začatie procesu obnovovania vzťahu ľudí k pôde, svojmu vlastnému územiu, svojej vlasti, rodu, národu, štátu – hodnotám, s ktorými sa neobchoduje. V ideálnom prípade by nikto nemal byť odkázaný na cudzí chlieb, každá rodina by mala byť potravinovo sebestačná, tým aj nezávislá, a mohla tak tvoriť pevný, stabilný základ štátu.
V neposlednom rade je nutné osvetou a vzdelávaním vytvárať u ľudí imunitu voči nebezpečným ideológiám. Tie svoju ničivú silu predviedli neraz. Útočia na myseľ človeka, rozleptávajú štát zvnútra, do hĺbky destabilizujú spoločnosť – široko otvárajú priestor pre zločin.

Tradične organizovaný štát, potravinová sebestačnosť a vzdelávanie
je cesta k budúcnosti (!)