• Ak čo len jedna jediná z našich žien bola alebo je vystavená utrpeniu, nebezpečenstvu, nútená otrocky pracovať alebo vykonávať žene neprimerané či ponižujúce činnosti;
• ak pracovné vyťaženie berie matkám čas, ktorý potom nemajú pre svoje deti, zatiaľ čo tie sú v rukách predškolských a školských zariadení, kde má ku nim prístup ktokoľvek;
• ak naše deti sú cudzími ľuďmi vychovávané pre život bezzemka, závislého na tých, ktorí dávajú potravu;

vtedy zlyhávame my muži.

Tradičné organizovanie štátu sa vyznačuje stabilitou. Ale až takou stabilitou nie, aby:

1. zločinci nedokázali nájsť slabé miesto k získaniu moci a následnému zavedeniu otrokárstva (viac TU);
2. kvázi novátori neprichádzali s „vylepšeniami“, ktoré narúšajú stabilitu, čím uľahčujú zločincom cestu k moci.

Absolútnu stabilitu a bezpečnosť je nemožné dosiahnuť rovnako, ako je nemožné prežiť život bez pádov, poranení a chorôb. I stalo sa, že v predchádzajúcich storočiach podarilo sa zločincom prevziať moc. Držia si ju podnes.
V prvom rade je potrebné zabezpečiť hranice štátu, začať odchytávať zločincov, izolovať ich alebo vyhnať mimo územia. V druhom rade: štát tvorený bezzemkami prenechať histórii, čo znamená začatie procesu obnovovania vzťahu u ľudí k vlastnenej pôde, svojmu vlastnému územiu, svojej vlasti, rodu, národu, štátu – hodnotám, s ktorými sa neobchoduje. V ideálnom prípade by nikto nemal byť odkázaný na cudzí chlieb, každá rodina by mala byť potravinovo sebestačná, tým aj nezávislá – tvoriť pevný, stabilný základ štátu.
Stabilita a bezpečnosť musia byť zaručené v maximálnej možnej miere. V neposlednom rade je nutné vzdelávaním vytvárať u ľudí imunitu voči nebezpečným ideológiám. Tie svoju ničivú silu predviedli neraz. Útočia na myseľ človeka, rozleptávajú systém zvnútra, do hĺbky ho destabilizujú – široko otvárajú priestor pre zločin.

Štátne hranice, boj proti zločinu, potravinová sebestačnosť, stabilita, osveta a vzdelávanie. Opomenutím niektorej z týchto vecí otrokárstvo bude pretrvávať.