Vzájomné škriepky a vodcovské ambície navzájom súperiacich jednotlivcov sú cestou delenia

  • Ak čo len jedna jediná z našich žien bola alebo je vystavená utrpeniu, nebezpečenstvu, nútená otrocky pracovať alebo vykonávať žene neprimerané či ponižujúce činnosti;
  • ak pracovné vyťaženie berie matkám čas, ktorý potom nemajú pre svoje deti, zatiaľ čo tie sú v rukách predškolských a školských zariadení, kde má ku nim prístup ktokoľvek;
  • ak naše deti sú cudzími ľuďmi vychovávané pre život bezzemka, závislého na tých, ktorí dávajú potravu;

vtedy zlyhávame my muži.

Tradičné organizovanie štátu sa vyznačuje stabilitou. Ale až takou nie, aby:

  1. zločinci nedokázali nájsť slabé miesto pre uchopenie moci a následné upravenie systému tak, aby umožňoval vykorisťovanie človeka človekom (viac TU);
  2. kvázi novátori neprichádzali s „vylepšeniami“, ktoré robia systém menej stabilným, čím uľahčujú zločincom cestu k získaniu moci (bod číslo 1).

Absolútnu stabilitu a bezpečnosť je nemožné dosiahnuť rovnako, ako je nemožné prežiť život bez pádov, poranení a chorôb. I stalo sa, že v predchádzajúcich storočiach sa zločincom podarilo postupne získavať moc, až ju získali úplne a držia si ju podnes.
V prvom rade je potrebné zabezpečiť hranice štátu, začať odchytávať zločincov, izolovať ich alebo vyhnať mimo územia. V druhom rade: štát tvorený bezzemkami prenechať histórii, čo znamená začatie procesu obnovovania vzťahu u ľudí k vlastnenej pôde (svojmu vlastnému územiu), tým aj svojej vlasti a rodine – hodnotám, ktoré nie sú na predaj za žiadne peniaze. Takto docieliť stav, aby – v ideálnom prípade – nikto nemusel žiť o cudzom chlebe, každá rodina bola potravinovo sebestačná, tým aj nezávislá. Rodina sa opäť stala základom štátu, ľudia mali zodpovednosť za seba vo svojich rukách, plytvanie so vzácnymi zdrojmi (napríklad potravinami) sa stalo minulosťou.
Stabilita a bezpečnosť musia byť zaručené tak ako kedysi. V neposlednom rade je nutné vzdelávaním vytvárať u ľudí imunitu voči nebezpečným ideológiám. Tie svoju ničivú silu ukázali v minulosti a ukazujú stále. Mnohé dokážu nenápadne, postupne rozleptávať rodiny, národy, štáty zvnútra – destabilizovať systém – otvárať príležitosť zločincom.

Spoločenskú rakovinu, ktorou trpí naša civilizácia, neprekonáme bez splnenia týchto úloh.