Vzájomné hádky a vodcovské ambície navzájom súperiacich jednotlivcov sú cestou rozdeľovania
- Ak čo len jedna jediná z našich žien, matiek bola obeťou zločinu, ponechávaná nebezpečenstvu, nútená k otrockej práci alebo vykonávaniu žene neprimeraných či ponižujúcich činností;
- ak pracovné vyťaženie berie matkám čas, ktorý potom nemajú pre svoje deti, zatiaľ čo tie sú v rukách kolektívnych zariadení, kde má ku nim prístup ktokoľvek;
- ak naše deti sú cudzími ľuďmi vychovávané pre život bezzemka, závislého od chlebodarcov;
je to naše zlyhanie.
Tradične organizovaný štát vyznačuje sa stabilitou. Ale až takou stabilitou nie, aby:
- zločinci nedokázali nájsť slabé miesto k získaniu moci a následnému zavedeniu otrokárstva (viac TU);
- kvázi novátori neprichádzali s „vylepšeniami“, ktoré destabilizujú štát, čím uľahčujú zločincom cestu k moci.
Úplnú stabilitu a bezpečnosť je nemožné dosiahnuť rovnako, ako je nemožné prežiť život bez pádov, poranení a chorôb. I stalo sa, že v predchádzajúcich storočiach podarilo sa zločincom prevziať moc. V prvom rade je nutné im tú moc odňať, aby mohla začať neľahká práca pri naprávaní toho, čo napáchali. Ide predovšetkým o obnovenie vzťahu ľudí k svojmu vlastnenému územiu, vlasti, zemi, domovine, rodu, národu, štátu. Odkázanosť na cudzí chlieb znamená závislosť. Potravinovo sebestačná rodina slobodu, nezávislosť a pevný základ štátu.
V neposlednom rade je potrebné osvetou a vzdelávaním vytvárať u ľudí imunitu voči nebezpečným ideológiám. Tie svoju ničivú silu predviedli neraz. Útočia na myseľ človeka, rozleptávajú štát zvnútra, do hĺbky destabilizujú spoločnosť – široko otvárajú priestor pre zločin.
Jednotný národ tvorený súdržnými rodinami,
tradične organizovaný štát a vzdelávanie
je cesta k budúcnosti (!)