• Ak čo len jedna jediná z našich žien bola alebo je vystavená utrpeniu, nebezpečenstvu, nútená otrocky pracovať alebo vykonávať žene neprimerané či ponižujúce činnosti;
• ak pracovné vyťaženie berie matkám čas, ktorý potom nemajú pre svoje deti, zatiaľ čo tie sú v rukách predškolských a školských zariadení, kde má ku nim prístup ktokoľvek;
• ak naše deti sú cudzími ľuďmi vychovávané pre život bezzemka, závislého na tých, ktorí dávajú potravu;

vtedy zlyhávame my muži.

Tradičné organizovanie štátu sa vyznačuje stabilitou. Ale až takou nie, aby:

1. zločinci nedokázali nájsť slabé miesto pre uchopenie moci a následné upravenie systému tak, aby umožňoval vykorisťovanie človeka človekom (viac TU);
2. kvázi novátori neprichádzali s „vylepšeniami“, ktoré robia systém menej stabilným, čo uľahčuje zločincom cestu k získaniu moci (bod číslo 1).

I stalo sa, že udalosti v predchádzajúcich storočiach dospeli k tomu, že podarilo sa zločincom získať moc a držať si ju podnes.
V prvom rade je potrebné zabezpečiť hranice štátu, začať odchytávať zločincov, izolovať ich alebo vyhnať mimo územia. V druhom rade: prinavrátiť našincom zem (územie); prinavrátiť ľuďom vzťah k vlastníctvu, vlastnenej pôde, vlasti, aby – v ideálnom prípade – nikto nemusel žiť o cudzom chlebe, každá rodina bola potravinovo sebestačná, tým aj nezávislá. Napokon, zabezpečiť trvalú stabilitu, bezpečnosť a mier. Vzdelávaním vytvárať u ľudí imunitu voči nebezpečným ideológiám. Tie svoju ničivú silu ukázali v minulosti a ukazujú stále. Nenápadne, postupne rozleptávajú rodiny, národy, štáty zvnútra, čím destabilizujú systém – otvárajú príležitosť zločincom.

Bez splnenia týchto úloh rakovina na našej planéte, ktorou je globalizácia s novodobým otrokárstvom, nebude zastavená.